- Podnikové noviny
- Železiarne Podbrezová to vlani s optimizmom nepreháňali. Napriek energokríze im zisk vystrelil na osemnásobok.
- Košický U. S. Steel majú zachrániť elektrické pece. Boli sme u Sotáka v Podbrezovej, kde už ich majú.
- Situácia je vážna, varovali podnikatelia a vyzvali na kompenzáciu cien energií
- Rodinu železiarov rozšírilo takmer 90 absolventov dvoch škôl ŽP
- Sotákove dotácie sú dobrá vec
- Tom-Ferr sa stal členom skupiny Železiarne Podbrezová
- Hrozba obchodnej vojny kazí vyhliadky hutníkov
- Šéf výskumu Železiarní Podbrezová: Firmy sú vyčerpané daňami
- Elektrinu dotujeme podľa vzoru Nemecka
- Pellegrini v železiarňach v Podbrezovej
- Vladimír Soták exkluzívne pre HN: Na kríze zarobia pripravení a my chceme byť pripravení
- Nalejme si čistého vína
Elektrinu dotujeme podľa vzoru Nemecka
Elektrinu dotujeme podľa vzoru Nemecka
Médium: Hospodárske noviny, Datum 11. 02. 2020, Autor: Lucia Lauková
Rubrika/Pořad: Téma dňa, Strana/Zpráva: 03, Skupina:
Hodnocení: Neutrální, Prodejní náklad: , Čtenost:
Kompenzáciu poplatkov za obnoviteľné zdroje dostane ďalšia vlna firiem. V hre je 40 miliónov eur.
Dotácie, príplatky, kompenzácie. Spôsobov, ako sa európske štáty snažia zabezpečiť konkurencieschopnosť veľkých priemyselných podnikov na svetových trhoch, je hneď niekoľko. V Česku štát dotuje firmám náklady na energie príplatkom, v Rakúsku zas dostávajú dotáciu podľa spotrebovanej energie bez ohľadu na odvetvie. Slovensko sa však rozhodlo odkopírovať nemecký systém. Ten funguje tak, že Berlín odpúšťa energeticky náročným firmám časť poplatkov, ktorými sa skladajú na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zhruba 2 200 firiem tam ročne ušetrí dokopy 6,5 miliardy eur. Slovensko teraz otvorilo už druhé kolo podpory, ktorým štát preplatí firmám časť účtov za elektrinu. Našu verziu schémy od tej nemeckej odlišuje hlavne rozpočet. Pre chemické, hutnícke, kovospracujúce či drevospracujúce podniky v tomto roku vyčlenila vláda sumu 40 miliónov eur, o ktorú sa môže uchádzať zhruba 200 z nich.
Čakajú nových žiadateľov „Náš priemysel sa dostal do horšej pozície v porovnaní so zahraničnou konkurenciou. Preto sme presadili kompenzácie,“ vysvetlil minister hospodárstva Peter Žiga. Prvú výzvu na kompenzáciu cien energeticky náročným podnikom rezort hospodárstva vyhlásil vlani v júni, 40 miliónov si napokon rozdelilo 76 spoločností. Ministerstvo pri aktuálnej výzve zdôraznilo, že očakávajú aj záujem podnikov, ktoré v minulom roku dotácie nezískali. Podľa informácií HN totiž viaceré podniky reagovali na výzvu po termíne. „Nové výzvy často neprilákajú takú pozornosť, lebo spoločnosti nevedia, čo od nich očakávať. Preto by som v tomto roku, ak boli podmienky nastavené správne, očakával vyšší záujem,“ zhodnotil analytik Andrej Lednár z Prvej energetickej.
Rezort hospodárstva pripomenul, že dotácie môžu získať aj tie firmy, ktoré peniaze dostali vlani. HN preto oslovili najväčších minuloročných poberateľov kompenzácie. Tí potvrdili záujem. „Kompenzácia cien energií pre energeticky náročné podniky pomohla Slovnaftu čiastočne kompenzovať náklady na vysoké vstupné ceny energií. Budeme sa o ňu uchádzať aj v roku 2020,“ uviedol hovorca podniku Ladislav Procházka. Záujem o dotácie má aj U. S. Steel Košice, ktorá vlani dostala 12-miliónovú dotáciu, čo znamená, že získala najviac zo všetkých firiem. „Kompenzácia, o ktorej hovoríme, nepredstavuje viac ako tretinu celkovej sumy poplatkov za nami vyrobenú aj nakúpenú elektrinu,“ povedal hovorca U. S. Steel Ján Bača.
Priemysel chce viac Keďže príspevok môže dostať len tá firma, ktorá spotrebuje viac ako jednu gigawatthodinu elektriny, bez podpory zostávajú malé a stredné firmy. Tie sú často dodávateľmi tých veľkých a aj pre ne je dôležité udržať si konkurencieschopnosť, pripomenul Lednár. To bolo kameňom úrazu aj v Nemecku. Podniky totiž „ukrojili“ takmer štvrtinu celkových ročných príspevkov na obnoviteľné zdroje do rozpočtu. A výpadok platieb od veľkých spotrebiteľov elektriny sa odrazil v cenách energie pre menšie firmy, živnostníkov a domácnosti, ktoré museli rozdiel doplácať.
Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, v tejto súvislosti informoval, že schému podporujú, pretože veľká časť oprávnených žiadateľov patrí medzi ich členov. „Sme radi, že ceny budú znížené aspoň pre vybrané firmy. Čakali by sme však, že tie dotácie budú celoplošne pre všetkých,“ dodal Kostolný. Služby a regulačné poplatky totiž momentálne tvoria viac ako 55 percent celkovej ceny energie pre podniky. Úpravu úľav žiada aj Asociácia priemyselných zväzov. Cestu vidia v znížení takzvanej elektrickej dane, ktorá v sebe zahŕňa tarifu za prevádzkovanie systému, spotrebnú daň či odvod do Národného jadrového fondu, povedal Andrej Lasz z asociácie.
10 podnikov s najvyšším príspevkom od štátu v prvom kole
(kompenzácia v eurách)
U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice 12 422 973,89
Slovnaft, a.s., Bratislava 6 854 573,80
Mondi SCP, a.s., Ružomberok 3 120 716,44
Železiarne Podbrezová, a.s., Podbrezová 2 304 338,68
CRH (Slovensko), a.s., Rohožník 2 257 469,15
Bekaert Slovakia, s.r.o., Sládkovičovo 1 105 782,33
Považská cementáreň, a.s., Ladce 999 920,98
Johns Manville Slovakia, a.s., Trnava 906 307,78
Bekaert Hlohovec, a.s., Hlohovec 842 515,88
Metsa Tissue Slovakia, s.r.o., Žilina 824 338,41
Zdroj: MH SR
Copyright © Železiarne Podbrezová a.s. 2014, all rights reserved | Webdesign & hosting by ŽP Informatika s.r.o.