Nalejme si čistého vína

Nalejme si čistého vína
Médium: Obchod, priemysel, hospodárstvo, Datum 01. 06. 2020, Autor: Vladimír Soták
Rubrika/Pořad: ÚVODNÍK, Strana/Zpráva: 03, Skupina:
Hodnocení: Neutrální, Prodejní náklad: , Čtenost:

ÚVODNÍK

Už viac ako dva mesiace bojujeme s koronakrízou.
Môžeme byť šťastní, že na Slovensku zaznamenávame priaznivé epidemiologické výsledky v boji proti pandémii. Mali by sme sa poďakovať tým, ktorí správne odštartovali opatrenia, ale aj ich nasledovníkom (novej vláde) i disciplinovanému prístupu všetkých občanov.
Teraz prichádza obdobie, kedy je nevyhnutné naštartovať ekonomiku. Už dnes vieme, že boj proti dôsledkom pandémie koronavírusu neriadi (pretože nemôže) EÚ. Jednotlivé krajiny navzájom nekoordinujú opatrenia na otváranie ekonomiky a prípravy na návrat do bežného života. Je veľmi pravdepodobné, že situácia z prvého polroku 2020 sa nebude tak skoro opakovať. Mnohé spoločnosti na Slovensku tak čaká veľmi ťažká úloha - nájsť spôsob, ako zachovať zamestnanosť a udržať si svoju pozíciu na domácom i globálnom trhu.
Je to veľmi náročné. Posúdiť to dokážu najmä tí, ktorí už krízu prežili a museli podobné problémy riešiť. Stretli sa so situáciou nevyhnutného prepúšťania, ale aj s prijímaním a zaškoľovaním nových ľudí. Prežili tieto obdobia a tešili sa z dobrých hospodárskych výsledkov. Máme nemálo príkladov, keď napríklad zmenou vlastníckych vzťahov a výmenou vrcholového manažmentu aj spoločnosti, ktoré mali všetky predpoklady byť desiatky rokov úspešné, sa dostali do ťažkostí.

Niektoré skončili v likvidácii, iné v obrovských problémoch, z ktorých sa pravdepodobne nedostanú. A to aj preto, že na ich čele stoja mladí, síce „titulovaní“ manažéri. Mnohí z nich vyštudovali odbory, ktoré nesúvisia s ich prácou. Chýbajú im skúsenosti, úcta k zamestnancom, neuvedomujú si zodpovednosť, ktorá im z ich postavenia vyplýva.
Vnímajú len svoje „teplé miestečká“.
Pritom človek by mal docieliť spoločenské postavenie a významnú funkciu nielen po získaní primeraného vzdelania. Len postupne by mal nadobudnúť právo rozhodovať o osude iných ľudí či dokonca firiem. S funkciou nikto nedostáva do vienka životné skúsenosti a etické správanie.
Ak to nie je v ňom, nikto ho nedonúti správať sa k ľuďom slušne, prejavovať úctu k zamestnancom, kolegom, k starším. Jednoducho, k ľuďom.
V súčasnosti hlavne predstavitelia mladšej generácie, česť výnimkám, nepovažujú za potrebné prejavovať úctu k staršej generácii. A to bez ohľadu na to, že sú medzi nimi mnohí, ktorí v živote veľa dokázali a možno sa od nich čo učiť.
Nedá mi nespomenúť problém, ktorý bude pred predstaviteľmi štátu, zamestnávateľmi a zamestnancami stáť - ako naplniť očakávania ľudí, aby mohli mať vyššie mzdy. Netreba však zabúdať, že kým v našej krajine pracuje zhruba jedna tretina ľudí v priemysle a poľnohospodárstve, až dve tretiny tvoria zamestnanci štátnej správy, dôchodcovia či deti. A to sú ľudia, ktorí čakajú na finančné prostriedky od štátu.

Práve preto je namieste požiadavka, aby vláda prijala také rozhodnutia, ktoré čo najskôr odštartujú ekonomiku na Slovensku. Aby sa ľudia vrátili do práce, deti do škôl - ale povinne, aby firmy začali vyrábať a aby si občania mohli čo najskôr za zarobené peniaze kupovať výrobky a služby a začať normálne žiť.
Každoročne je veľmi diskutovanou témou otázka výšky minimálnej mzdy. Rád by som vyjadril svoj názor k danej problematike. O minimálnej mzde rozhodujú členovia tripartity, zástupcovia vlády a odborov, ktorí sú menovaní zo zákona a reprezentujú najčastejšie veľké a úspešné zahraničné firmy zastupujúce automobilový priemysel, banky, poisťovne, pre ktoré nie je minimálna mzda témou.
Nalejme si preto čistého vína. Záujmy domácich zamestnávateľov háji primárne Klub 500 a Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Naším spoločným záujmom je, aby bola výška minimálnej mzdy primeraná. Problémom zostáva, že vláda nie je ochotná meniť jej prerozdelenie. Až polovica každého navýšenia minimálnej mzdy končí v štátnom rozpočte. Pritom zvyšovanie minimálnej mzdy by malo pomáhať hlavne najmenej zarábajúcim zamestnancom. Nie štátu... Ťažko možno očakávať od zástupcov odborovej organizácie (nechcem pritom nikoho uraziť), že budú bojovať za to, aby sa z minimálnej mzdy neplatili dane a odvody, aby si z nej štát jednoducho nebral 48 percent, ale aby bola vyplácaná celá zamestnancom.

Ani zástupcova obcí, miest a vyšších územných celkov nemajú záujem o zmenu, lebo sú financovaní z výnosov z daní zamestnancov. Na základe rozhodnutia vlád (aj tých predchádzajúcich) Klub 500 a SOPK nie sú členmi tripartity. Sú pre ňu totiž „červeným súknom“. Je veľmi pravdepodobné, že nová vláda nebude v tomto roku ochotná tento systém zmeniť a nebude chcieť mať vo svojich radoch predstaviteľov domácich firiem. Hoci napĺňajú štátny rozpočet.
Prečo je to tak? No, pravdepodobne preto, že „človek s funkciou“ nedostane do vienka slušné správanie voči občanom, zamestnancom, zamestnávateľom.
Nikto ho nedonúti rešpektovať svojich partnerov, a tak sa snaží nehoráznym spôsobom presadzovať svoje ego.
Nepáči sa mi to. Som presvedčený, že na tvorbe politiky smerujúcej k naštartovaniu slovenskej ekonomiky by sa mali podieľať všetci.

Mali by byť rešpektované názory v ekonomike skúsených ľudí. Získať politickú funkciu je jednoduché, ešte ľahšie je pracovať bez zodpovednosti za svoje rozhodnutia.
Cieľom našej spoločnosti by však malo byť spolužitie občanov v štáte, v ktorom stúpa životná úroveň, kde je vymožiteľné právo, existuje prirodzená dôvera v nezávislé súdnictvo, prokuratúru a políciu. V štáte, kde na vysokej úrovni funguje zdravotníctvo, školstvo a kde je zabezpečená potravinová sebestačnosť.
V štáte, kde ľudia radi chodia do práce, kde sú férovo nastavené podmienky aj smerom k tej jednej tretine tvoriacej hodnoty. K tomu miliónu deväťstotisíc ľudí pracujúcich v priemysle, poľnohospodárstve a v službách.

Už dnes vieme, že boj proti dôsledkom pandémie koronavírusu neriadi (pretože nemôže) EÚ. O minimálnej mzde rozhodujú členovia tripartity, zástupcovia vlády a odborov, ktorí sú menovaní zo zákona a reprezentujú najčastejšie veľké a úspešné zahraničné firmy zastupujúce automobilový priemysel, banky, poisťovne, pre ktoré nie je minimálna mzda témou.

Na základe rozhodnutia vlád (aj tých predchádzajúcich) Klub 500 a SOPK nie sú členmi tripartity. Sú pre ňu totiž „červeným súknom“.

Som presvedčený, že na tvorbe politiky smerujúcej k naštartovaniu slovenskej ekonomiky by sa mali podieľať všetci. Mali by byť rešpektované názory v ekonomike skúsených ľudí.